Ovocie je nový kokaín

Vianočný stromček v Guatemale - PF 2015!

Sedíme na samom vrchole najvyššej pyramídy starodávneho májskeho mesta Tikal. Sýto modrá obloha sa pomaly sfarbuje do oranžova a posledné lúče slnečného svetla ožarujú vrcholky ďalších pyramíd, ktoré v diaľke vytŕčajú vysoko nad koruny stromov. Zlatý kotúč nahrádza jasný mesiac. Je deň pred splnom. Prales pod nami sa prebúdza a ozvučuje okolie svojim hmyzím orchestrom. Nenápadne sa presúvame na ďalšiu pyramídu, ďaleko od miesta kde sa ešte pohybujú turisti. Máme tajný plán - chceme prespať na jednej z vysokých kamenných pyramíd a poriadne vstrebať atmosféru tohto tajuplného miesta ukrytého hlboko v pralese. 

Tikal v noci

Pred pár dňami začal nový rok. Posledný bol dosť náročný. Po dokončení magisterského štúdia a ďalšieho filmu som si povedal, že sa odmením ďalším výletom – tento krát do centrálnej Ameriky. Pôvodný plán prejsť južnú Ameriku sa zmenil v momente keď som si na intráku pustil jedno video na youtube¹ a zistil, že letenky do strednej Ameriky sú o dosť lacnejšie ako do južnej. A tak som oslávil Vianoce tradične s rodinou v Košiciach, štefanskú párty s kamarátmi v koloseu a mohli sme vyraziť na cesty. Prvé dva týždne so mnou strávila Johanka.

Cesta loďou na Caye Caulker

Zo zasneženej Prahy vyrážame dva dni pred Silvestrom. Po noci strávenej v Atlante nasadáme do menšieho lietadla a konečne vystupujeme v tropickom teple na malom letisku v Belize City. Nový rok sme sa rozhodli stráviť na malom ostrove kúsok od pobrežia – Caye Caulker. O Belize som doposiaľ počul len ako o mieste kam utekajú pred zákonom slovenskí mafiáni. Krajina ma príjemne prekvapila, je to zmes Karibiku, Mexika, Afriky a pôvodnej májskej civilizácie. Hovorí sa tu po anglicky. Na uliciach postávajú dredatí chlapíci a z reprákov sa ozýva africká hudba. Belize City je plná drevených, rôzne pokrivených domčekov. Mesto tuším v 60-tych rokoch kompletne zničil hurikán a tak ho museli postaviť odznova a hlavným mestom sa stalo malé mestečko Belmopan. Jediná nevýhoda je, že je tu relatívne draho. Možno preto, že celá krajina má len cca 300 tisíc obyvateľov a sú závislí viac menej na cestovnom ruchu.

Caye Caulker

Jeden z typických Beližanov na ulici

Na Caye Caulker nás už víta krásna azurová voda, ideálne miesto na oslavu nového roka. Na Silvestra sa vyberáme na koniec ostrova – tzv. split. Na tomto mieste rozdelil hurikán ostrov na 2 polovice. Je tu príjemný bar a ľudia tu trávia dni s pivom v ruke a nohami vo vode. Prichádzame o deviatej večer a sme prekvapení, že split je úplne prázdny. Nikde nikoho. Po chvíľke sedenia vzlietne vedľa nás prvý malý ohňostroj. Robíme si srandu, že je to signál na začiatok oslavy. A skutočne to tak bolo! Behom niekoľkých minút sa sem nahrnuli davy ľudí, pustila sa hudba a začalo sa tancovať, na súši aj vo vode J Bola to príjemná zmena odpočítavať nový rok s nohami v teplom oceáne. A najkrajší bol prvý deň roku. Namiesto zobudenia sa po tme s boľavou hlavou nás prebúdza modrá obloha a my sa vydávame preskúmať korálové útesy v okolí ostrova. Čakal nás celý deň šnorchlovania na lodi. Po prvej polhodine cesty loďou si nasadzujeme plutvy, šnorchel a okuliare a skáčeme do vody. Tam nás čaka nádherné divadlo – nad korálami plávajú karety, raje, barakudy, žraloky a ryby všetkých tvarov a farieb. Z diery na nás dokonca vykukuje muréna. Pri plávaní Johanka natrafila aj na perutýna – prudko jedovatú rybu, ktorá tu nie je pôvodná a do Karibiku sa dostala tak, že po hurikáne utiekla z mexických akvária a premnožila sa tu. To je veľký problém, pretože každý deň zabíja až 20 rýb... Nachádzame sa na druhom najväčšom korálovom útese na svete. Nikdy som pod vodou nevidel toľko života pohromade. Na ďalšej lokalite sa to len hemží žralokmi fúzatými (Ginglymostoma cirratum). Niektoré z nich majú cez 2 metre a budia vo mne rešpekt. Sú však pre človeka takmer neškodné a tak si ich nechávame plávať kúsok od tela. Cítim sa ako v dokumente BBC. Poobede ešte objavujeme vrak lodi na dne a na pobreží sa nám podarí vidieť aj morského koníka. Pobyt na Caye Caulker bol veľmi príjemný, teraz však nastal čas opustiť Belize a vydať sa do farebnej Guatemaly.

Pri šnorchlovaní sa to na jednom mieste len hemžilo karetami

Žraločia hostina

Prichádzame do mestečka Flores. Je to maličké mestečko, plné úzkych uličiek umiestnené na ostrove uprostred jazera. Odtiaľ sa už vydávame do Tikalu a tým sa konečne dostávam k dokončeniu príbehu J Tikal sa nachádza hlboko v pralesoch na severe Guatemaly. Začali ho stavať už cca 400 rokov pred n.l., ale vrchol dosiahlo mesto v klasickom májskom období cca 200-900 rokov n.l. Tikal sa stal centrom ekonomickej, politickej a vojenskej moci májskej ríše. Medzi jednotlivými pyramídami sú cestičky cez prales a keď cez ne prechádzame nad hlavami nám štebotajú vtáky a chápany skáču zo stroma na strom. Väčšina pyramíd však stále ostáva ukrytá pod povrchom lesa a na prvý pohľad vyzerajú ako obyčajné kopce porastené trávou a stromami. Západ Slnka si vychutnávame z najvyššej pyramídy, ktorá má až 70 metrov.  Potom sa presúvame na vedľajšiu pyramídu odhodlaní na nej stráviť noc. Pod nami miznú posledné záblesky čeloviek a ostávame uprostred lesa úplne sami. Je to zvláštny pocit stáť na vrchole pyramídy počas jasnej mesačnej noci a predstavovať si koľko prelievania krvi a ľudských obetí sa kedysi na tomto mieste vykonalo. Asi po hodine sa pod nami opäť objaví svetlo z baterky. Je to zvláštne, pretože o takomto čase by tu už nikto nemal byť. Zliezame z pyramídy a objavujeme dvoch stratených a zúfalých Guatemalcov, ktorí sa nevedia z komplexu dostať von. Cestu von vieme a tak sa rozhodujeme, že ich vyvedieme von. Tým však prichádzame o autentickú noc na pyramíde.

Tikal

Západ Slnka z najvyššej pyramídy

Ešte neodkrytá pyramída v Tikale

Nosál bielonosý (Nasua narica)

Stan si rozkladáme neďaleko komplexu a ráno ešte potme opäť putujeme na najvyššiu pyramídu, aby sme pozorovali ohnivý kotúč ako sa vynára spoza ďalšej pyramídy na horizonte. V pralese pod nami sa začne ozývať krik vrešťanov. Vrešťan je opice, ktorá vydáva extrémne hlasný krik. Pripomína to skôr vrčanie dinosaurov než krik maličkých opíc. Zvuky prichádzajú aj od opíc, ktoré sú niekoľko kilometrov ďaleko. Noc na pyramíde sme síce nezažili, ale plný zážitkov sa presúvame ďalej, aby sme lepšie spoznali túto nádhernú krajinu.

Chápan stredoamerický (Ateles geoffroyi)

Guatemalu mnohí považujú za výkladnú skriňu strednej Ameriky. Hneď za hranicami cítiť zmenu oproti Belize. Ľudia sú tu neuveriteľne milí, usmievaví, muži nosia klasické fúziky pod nosom a ženy dlhé farebné sukne a v rukách nesú deti zabalené v plachtách. Všade v strednej Amerike okrem Belize sa hovorí po španielsky, a tak sa dohovárame rukami nohami. Stretávame sa tu s niekoľkými zaujímavými situáciami. Na ceste občas stretávame hasičov a zachranárov ako vyberajú drobné od áut na ceste. Asi si nevystačia s peniazmi od štátu... Cez Guatemalu putuje väčšina drog z južnej Ameriky do USA. Na uliciach je normálne stretnúť policajtov so samopalmi ako monitorujú situáciu. Pri výmene peňazí z bankomatu vystúpia traja ozbrojenci z obrneného vozidla. Jeden stráži auto, druhý dvere ku bankomatu a tretí vymieňa peniaze. Najkritickejšie situácia je v hlavnom meste Guatemala City, ktoré patrí medzi najnebezpečnejšie mestá na svete. Každú noc tu zavraždia až desať ľudí. Nakupuje sa tu cez mreže, aby nedochádzalo ku krádežiam. Nám sa naskytne vtipná situácia, kedy náš autobus zastavia, všetci musíme vystúpiť a ozbrojenci nám kontrolujú baťohy, či v nich náhodou nemáme nejaké ovocie. Človek by čakal, že budú hľadať skôr drogy, ale očividne je dnes ovocie prioritou J

Guatemalské ženy

V Guatemala City sa dlho nezdržujeme a prestupujeme do autobusu, ktorý nás zavezie do krásneho farebného koloniálneho mestečka Antigua pod upätím sopky Agua. Človek, ktorý nám predal lístky na autobus nás oklamal a po šiestich hodinách čakania sa zmierime s tým, že po nás žiadny autobus nepríde. Natrafíme však na človeka s dodávkou, ktorý sa ponúkne, že nás tam vezme. A tak sa ocitáme sami dvaja v dodávke s čiernymi sklami v jednom z najnebezpečnejších miest sveta. Johanka sa klepe strachom a ja si pre istotu presúvam nožík do vrecka. Vodič nám ponúka sušienky, ale radšej počkáme až zje jednu on J Konečne vychádzame z nekonečného bludiska tmavých uličiek plných prostitutiek a zvláštnych indivíduí a bezpečne prichádzame do Antigui.

Antigua

Ruiny kostola v Antigue

Lago de Atitlan

Antigua bola kedysi hlavným mestom, avšak tak ako v Belize, aj tu prírodná katastrofa – zemetrasenie zrovnalo mesto so zemou, a tak bolo hlavné mesto presunuté inam. V meste ostali desiatky ruín starých kostolov, ktoré tu postavili španielski misionári. Neďaleko mesta sa nachádza jazero Atitlan. Jeho brehy sú obklopené troma sopkami a ponúkajú nádherné výhľady. Pri jazere trávime dve noci v malebnom mestečku San Pedro. Pri brehoch jazera pozorujeme niekoľko budov, ktoré sú kompletne ponorené pod vodou. Neskôr sa dozvedám, že sa tu premnožila nejaká riasa, ktorá zabraňuje vsakovaniu vody na dne jazera a tak sa jazero každým rokom napĺňa viac a viac a hrozí, že pohltí aj ďalšie budovy. Z jazera putujeme k Pacifiku do meste Montericco. Je to obrovský rozdiel oproti Karibiku, oceán je rozbúrený, kvôli vysokým vlnám nie je možné vo vode plávať, človek sa tam cíti ako v práčke. Dôvod našej návštevy bol však ten, že sa tu nachádza organizácia, ktorá zachraňuje morské korytnačky. Sami si jednu adoptujeme a vypúšťame ju pri západe Slnka do oceánu. Snáď bude mať to šťastie a prežije do dospelosti.

Reštaurácia na guatemalský štýl...

Sopky na brehu jazera Atitlan

Západ Slnka v Montericco

Plavba na káneo po okolitých mangrovoch v Montericcu

Vypúšťanie čerstvo vyliahnutých mláďat

Našou poslednou zastávkou je tajomné miesto Samec Chempey ukryté hlboko v pralesoch strednej Guatemaly. Po vyčerpávajúcej 10 hodinovej jazde, prestupujeme do terénneho jeepu, ktorý nás na korbe dovezie vysoko do hôr do campu Utópia. Už chápeme ten názov, pretože cesta do tohto miesta sa naozaj zdá byť nekonečná. Celá ta cesta rozhodne stála za to. Na druhý deň sa už kúpeme v niekoľkoposchodových azurových vodopádoch uprostred pralesa. Okolo nás sa tiahnu takmer vertikálne skaly pokryté stromami. Z jedného svahu sa nám naskytne krásny pohľad na vodopády pod nami. Teraz nás čaká už len cesta naspäť do Belize. Po ceste nás zdržuje štrajk miestnych ľudí proti spoločnosti pestujúcej palmu olejnú. Tento mor sa dostal už aj do strednej Ameriky... Johanka sa bohužiaľ musí vrátiť naspäť do studenej Prahy. Ja ju odprevádzam na letisko v Belize City a odtiaľ už putujem preskúmať ďalšiu rozmanitú krajinu – Mexiko. Radšej sa už toľko nerozpisujem, aby som vás nezaplavil informáciami a nabudúce napíšem ako som sa mal v Mexiku, a ako nakoniec dopadol plán prespať na májskej pyramíde J

Výhľad na Semuc Chempey zhora

Semuc Chempey

¹ https://www.youtube.com/watch?v=koIjcep1I4A